Stratená encyklika

Podrobný popis

Obdobie prelomu tisícročí ma zastihlo ako študenta na právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Prof. Jozef Beňa, ktorý v tej dobe viedol prednášky z predmetu dejín štátu a práva, nám odporučil prečítať si útlu knižku - pápežskú encykliku Rerum Novarum. Kresťansko-sociálnu náuku, ktorú mi dovtedy iba slovami približoval môj blízky človek, topoľčiansky kanonik THDr. Ladislav Doruščák, som prvý krát začal spoznávať aj iným spôsobom.

V študovaní života a diela veľkého pápeža Leva XIII. som pokračoval aj po roku 2000, už ako absolvent práva. Mnohokrát som sa pri tejto činnosti stretol s názvom encykliky Humanum Genus (Ľudský rod). Bol som prekvapený, že aj napriek veľkej snahe sa mi nedarilo nikde nájsť jej slovenskú verziu. Vďaka masívnemu rozvoju techniky, predovšetkým internetu som neskôr natrafil na rôzne neautorizované preklady do viacerých jazykov. Bohužiaľ, slovenčina aj v tomto zozname chýbala.

Životný príbeh človeka je popretkávaný množstvom významných právd. Jedna z nich je obsiahnutá vo výroku veľkého filozofa, Tomáša Akvinského: „Bože, daruj mi silu prijať, čo zmeniť nemôžem, odvahu zmeniť, čo zmeniť môžem a múdrosť rozoznať jedno od druhého." Jednoduchý človek, ktorý sa snaží pochopiť svet a orientovať sa v ňom, pochopí, že zmeniť čokoľvek okolo seba nie je jednoduché.

Pred sviatkom všetkých svätých v roku 2010 som navštívil Medžugorie - známy cieľ pútnikov v Bosne a Hercegovine. Pobyt na tomto mieste mi vnukol ideu prispieť skromnou troškou k poznaniu sveta a cirkevných dejín. Pápež Lev XIII., ktorý položením základov kresťansko-sociálneho učenia postavil etickú a morálnu hrádzu marxizmu, ideológii s miliónmi obetí, si zaslúži širšie predstavenie slovenskej spoločnosti. Nie som historik ani teológ, neposudzujem ani nekomentujem dielo Humanum Genus. Len sa ho snažím pomocou dostupných zdrojov predstaviť spoločnosti. Keďže ako právnik neobľubujem dlhé reči a páči sa mi stručné vyjadrovanie, na záver len dodám, že túto knižku venujem pamiatke svojich rodičov a topoľčianskeho kanonika THDr. Ladislava Doruščáka.

Martin Píry